SK
English
Česky
Možno to nie je také prestížne ako šampanské, ale Pobrežie Slonoviny chce získať chránený štatút pre attiéké, národné jedlo.
Attiéké, je tradičný kuskus vyrobený z mletých koreňov manioku, ktorý jedia mnohí obyvatelia Pobrežia Slonoviny všetkých vekových kategórií na raňajky, obed a večeru. Pochádza z pobrežných oblastí Pobrežia Slonoviny a má niekoľko storočnú tradíciu. Dostalo sa to aj ďaleko za hranice krajiny a stalo jedným z najznámejších jedál vo francúzsky hovoriacej Afrike a diaspóre v Európe a Severnej Amerike.
Čo je attiéké?
Etymológia
Attiéké pochádza z výrazu adjèkè z jazyka Ebrié, ktorým sa hovorí na juhu Pobrežia Slonoviny, v regióne Abidjan. Pôvodne a niekedy aj dnes ženy z etnika Ebrié nepripravovali recept tak, ako je dostupný na trhu. V mieste pôvodu sa totiž výraz adjèkè používa na označenie produktu pripraveného na obchodovanie, alebo na predaj, aby sa odlíšil od produktu pripraveného a konzumovaného doma, nazývaného ahi .
Bambarsky hovoriaci obchodníci zasa šírili slovo atchèkè, zatiaľ čo francúzski osadníci zmenili názov na attiéké. V uliciach krajiny sa však názov často vyslovuje tch(i)eke, pričom začiatočné písmeno je odstránené.
Ako sa vyrába attiéké?
Attiéké je výsledkom dlhého procesu práce s maniokom. Je to kulinárska špecialita par excellence určitých národov v lagúne: Ebrié, Adjoukrou, Alladien, Avikam, Attie a Ahizi na juhu Pobrežia Slonoviny a tradične ju pripravujú skupiny žien, ktoré sa stretávajú v ich dedine špeciálne na jeho prípravu.
Maniok sa fermentuje vo vode niekoľko dní, suší sa na slnku, drví sa, žmýka, znovu suší a oddeľuje a potom sa dusí. Všetky tieto kroky odstraňujú kyselinu kyanovodíkovú, ktorá sa prirodzene nachádza v manioku. Spotreba je taká vysoká, že na jeho výrobu boli postavené továrne.
V roku 1979 totiž vznikla Société Ivoirienne de Technologie Tropicale, I2T a vďaka výskumu pána Diarra Oumara, generálneho riaditeľa, sa výroba attiéké výrazne uľahčila, najmä modernizáciou výroby. Odvtedy je attiéké na Pobreží Slonoviny úspešné a dehydrované sa vyváža aj do Európy, pričom hotový výrobok v tvare gule sa predáva aj v iných afrických krajinách. Attiéké vyvážané do Európy, najmä Francúzska a Belgicka, sa predáva dehydrované, čerstvé, alebo mrazené.
Attiéké tradične vyrábajú ženy v dedinách po celej krajine a na okraji hlavných miest Pobrežia Slonoviny, najmä na južnom a centrálnom Pobreží Slonoviny. Predáva sa na miestnych trhoch, v jednotlivých porciách aj vo väčších vreciach.
Ako jesť attiéké
Tradične sa konzumuje ako príloha k mäsu, hydine alebo rybe, často s omáčkou z obilia, často sa jedáva rukami po vyformovaní malých guľôčok. Možno ho jesť aj s omeletami na večeru, alebo ako olovrant. Attiéké sa zvyčajne podáva so zmesou na kocky nakrájanej cibule a paradajok a ochutené korením a octom. Často je tiež podávané s ovocím, ako je avokádo a niekedy pražené arašidové semienka.
Rozdiel medzi attiéké a semolinou (kuskus)
Attiéké má jemne kyslú chuť a je bez zápachu. Mnohé jazýčky nepocítia žiadny rozdiel od kuskusu. Ale dobre vynikne jeho farba, svetlejšia textúra, pružnejšia a lepkavejšia, mierne priesvitná. Typická je aj jeho vôňa. Najväčší rozdiel je v tom, že attiéké je fermentovaný produkt, kým kuskus je produkt získaný priamo z mletia pšenice.
Na stoloch Pobrežia Slonoviny je attiéké často sprevádzané kedjenou, pikantným, pomaly sa variacim gulášom, ktorý sa tradične pripravuje s kuracím mäsom, alebo perličkami a zeleninou. Je to jedno z najobľúbenejších jedál na Pobreží Slonoviny.
Výhody attiéké
Je veľmi ľahko stráviteľné, energetické a obsahuje vitamíny a minerály. Na Pobreží Slonoviny sa vďaka vysokému obsahu škrobu vo všeobecnosti považuje za produkt na uspávanie a zasýtenie. Pozostáva z viac ako 95 % uhľohydrátov a má nízky obsah tuku (okolo 2 %) a bielkovín (menej ako 2 %). Obsahuje tiež dôležité aminokyseliny vrátane fenylalanínu, metionínu a tryptofánu. Maniok je hlavným zdrojom sacharidov pre ľudí v tropických krajinách a je tiež bohatý na železo, vápnik a niacín (vitamín B3).
Z terapeutického hľadiska sa horké korene manioku tradične používajú proti úplavici, zatiaľ čo listy sú vynikajúcim prírodným prostriedkom proti bolesti. Nasekaný čerstvý koreň má protizápalové, antiseptické a diuretické vlastnosti. Z nutričného hľadiska je jeho kalorická hodnota dosť nízka, okolo 350 kcal na 100 g.
Komentáre 0
Pridať komentár